26/10/2026
Veľa ľudí nemá jasno v tom, čo znamená zadĺženie krajiny. Slovensko sa dostalo do nebezpečnej zóny dlhu, ktoré presahuje 62% k HDP a mnohí to berú na ľahkú váhu.
Dlh Slovenska sa porovnáva s dlhmi Rakúska (82%), Francúzska (115%), alebo dokonca Japonska (250%), čím sa dlh obhajuje a zľahčuje.
No nie je dlh ako dlh.
S dlhom je dôležité pracovať, aby hodnota rástla a vytvárala nové príležitosti pre nové príjmy. Ak stojíte na mieste, aj nižší dlh môže byť problém.
A preto dlh Slovenska je niečo úplne iné ako dlh napríklad Rakúska.
Percento dlhu je len začiatok. Dôležité je, koľko ten dlh stojí, kto ho spláca a na čo sa minul. Neplatí, že nižší dlh = menej problémov.
Slovensko si požičiava drahšie ako Rakúsko. Investori od nás chcú vyšší úrok, lebo nás vnímajú ako rizikovejšieho dlžníka.
Máme o 20 percentuálnych bodov nižší dlh, no na úrokoch platíme takmer toľko ako Rakúsko. Menší dlh, skoro rovnaký účet.
Rakúsko má rating AA, Slovensko A-. Štyri stupne rozdiel znamenajú drahšie peniaze pre štát aj pre nás všetkých.
Rakúsko vytvorí na obyvateľa viac ako dvojnásobok toho, čo Slovensko. Rovnaké percento dlhu preto váži u nás oveľa viac.
Za dva roky nám dlh vyskočil o takmer 6 percentuálnych bodov. Limit dlhovej brzdy prekračujeme najviac v histórii.
Zo 100 € daní ide na investície len 2 až 5 €. Zvyšok mizne v bežnom c***e štátu a investície ťahajú hlavne eurofondy.
Zadlženie krajiny je práca s dlhom pri osobách alebo firmách…iba vo väčšom.
Dvaja ľudia si požičajú rovnakú sumu. Jeden investuje do seba alebo firmy, druhý minie na spotrebu. Za pár rokov sú na tom úplne inak.
Koľko dlhu unesieš, závisí od toho, čo ti zarobí. Investícia do vzdelania, infraštruktúry a produktivity sa vráti v podobe vyšších príjmov.
Keď investuješ do sebarozvoja a vzdelávania, rastieš na hodnote. To isté platí aj pre Slovensko. Štát nie je výnimka. Dlh krajiny funguje rovnako ako dlh človeka alebo firmy. Rozhoduje, či si požičané peniaze na seba zarobia.